Vatikán má formálny charakter absolutistickej monarchie, nemá žiadnu ústavu a ani žiadny parlament, a jeho jediným demokratickým prvkom je tá skutočnosť, že pápež je slobodne volený zborom všetkých kardinálov katolíckej cirkvi prakticky na doživotie. Pápeža volia kardináli.

Štátny sekretariát je najvyšší Úrad, ktorý stojí v čele všetkých kuriálnych úradom rímskej pápežskej kúrie.

V čele všetkých kuriálnych úradov sa nachádza Štátny sekretariát. V čele Štátneho sekretariátu stojí Štátny tajomník či Štátny sekretár. Hneď po samotnom pápežovi je tento Štátny tajomník či Štátny sekretár druhým najvyšším predstaviteľom katolíckej cirkvi, a niet preto divu, že kardinál, ktorého pápež vymenoval do funkcie Štátneho tajomníka či Štátneho sekretára je doslova “pravou rukou” pápeža. Funkcia tohoto Štátneho tajomníka či Štátneho sekretára zaniká nielen vzdaním sa funkcie či odvolaním z funkcie, prípadne úmrtím Štátneho tajomníka či Štátneho sekretára, ale obligatórne táto funkcia Štátneho tajomníka či Štátneho sekretára zaniká vždy tiež úmrtím toho pápeža (a teoreticky i odstúpením pápeža, keby k tomu došlo), ktorý dotyčného kardinála do funkcie Štátneho tajomníka či Štátneho sekretára vymenoval. Štátnym tajomníkom či štátnym sekretárom môže síce byť – bez ohľadu na svoj pôvod, národnosť, či štátne občianstvo - vymenovaný ktokoľvek z kardinálov, avšak tento kardinál, prinajmenšom po tom, čo sa nastúpi do funkcie Štátneho tajomníka či Štátneho sekretára, musí podobne ako pápež tiež obligatórne sídliť v Ríme.

Ďalšími úradmi pápežskej rímskej kurie sú kongregácie. Názov “kongregácia” v pôvodnom slova zmysle znamenalo “zhromaždenie”. Šéf každej kongregácie má titul “prefekt”. Tento prefekt je vždy kardinálom. Prefektom môže síce byť – bez ohľadu na svoj pôvod, národnosť, či štátne občianstvo - vymenovaný ktokoľvek z kardinálov, avšak tento kardinál, prinajmenšom po tom, čo sa nastúpi do funkcie Prefekta, musí podobne ako pápež a Štátny tajomník či štátny sekretár tiež obligatórne sídliť v Ríme

1./ Congregatio pro Doctrina Fidei – po slovensky približne: Kongregácia pre náuku viery. Táto kongregácia je považovaná za najdôležitejšiu.

2./ Congregatio pro Ecclesii Orientalibus – po slovensky približne: Kongregácia pre východné cirkvi.

Najmä v súčasnosti sa Kongregácia pre východné cirkvi fakticky stala skôr hovorcom východných kresťanov v Ríme než vykonávateľkou vlády Ríma nad východom, a toto postavenie jej tiež dáva väčšie šance pri plnení úloh viesť ekumenický dialóg s  ortodoxnými cirkvami.

3./ Congregatio pro Episcopis – po slovensky približne: Kongregácia pre biskupov.

Táto kongregácia sa zaoberá otázkami spojenými s problematikou menovania nových biskupov.,,,

4./ Congregatio pro Gentium Evangelizatione – po slovensky približne: Kongregácia pre evanjelizáciu národov.

Táto kongregácia má na starosti katolícke misie a katolíckych misionárov; respektíve misijnú činnosť za účelom šírenia katolíckej viery, a to najmä v zaostalých a málo dostupných oblastiach Afriky, Ázie, Austrálie, či respektíve skôr Oceánie, čo je súbor väčších či menších ostrovom pričleňovaných zemepisne k austrálskemu kontinentu.

5./ Congregatio de Institutione Catholica, de Seminaris atque Studiorum Institutis – po slovensky približne: Kongregácia pre katolícku výchovu, semináre a vzdelávacie zariadenia.

Táto kongregácia svoju pozornosť venuje celkovému, globálnemu pôsobeniu katolíckych škôl počnúc od katolíckych univerzít a seminárov až po katolícke, cirkevné základné školy.

6./ Congregatio pro Institutis vitae consacratae et Societatibus vitae apostolicae – po slovensky približne: Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života.

Táto kongregácia sa zásadne nemieša do vnútorných záležitostí riadenia jednotlivých rádov, rehôľ či kongregácií, ktoré sú vo výlučnej kompetencii ich vlastných rehoľných predstavených, ale iba potvrdzuje ich štatúty a prípadne určuje pravidlá, ktorými sa má riadiť život a činnosť ich členov.

7./ Congregatio de Cultu Divino et Disciplina Sacramentorum – po slovensky približne:

Kongregácia pre bohoslužbu a poriadok sviatostí. Táto kongregácia zaisťuje poriadok v oblasti zachovávania liturgických predpisov a platného udeľovania sviatostí.

8./ Congregatio pro Clericis – po slovensky približne: Kongregácia pre klérus. Táto kongregácia sa zásadne nemieša do vnútorných záležitostí diecéz rešpektujúc práva biskupov a biskupských konferencií pri ich riadení, avšak stanovuje pravidlá života, disciplíny, práv a povinností kňažstva, kontrolu stanov kňazských organizácií atď.

9./ Congregatio de Causis Sanctorum – po slovensky približne: Kongregácia pre kauzy svätých