Irak
Prosby sestier dominikanov v Iraku:
Dúfam, že náš nárek zasiahne svet.
Vojna v Iraku môže byť niekoľko vojenských konfliktov (v chronologickom poradí):
- Občianska vojna v Iraku, ktorá trvá od zvrhnutia režimu Saddáma Husajna až dodnes.
- Tretia vojna v Perzskom zálive – konflikt, ktorý začal v roku 2003, medzi irackou armádou a takzvanou „koalíciou ochotných“.
- Druhá vojna v Perzskom zálive (1990 – 1991)
- Iránsko-iracká vojna (1980 – 1988), pôvodne označovaná ako Vojna v Perzskom zálive a od roku 1991 ako Prvá vojna v Perzskom zálive.
- Britsko-iracká vojna (1941)
2016
http://www.teraz.sk/zahranicie/patriarcha-chladejskej-cirkvi-z-iraku-je/160113-clanok.html
http://radiovaticana.cz/clanek.php4?id=20483
http://radiovaticana.cz/clanek.php4?id=22528
http://www.lifenews.sk/content/irack%C3%BD-arcibiskup-%E2%80%9Cmoja-diec%C3%A9za-u%C5%BE-neexistuje%E2%80%9D
http://www.protiprudu.org/lupez-nazvana-iraqi-freedom/
https://www.postoj.sk/5520/na-uteku-pred-isis-takto-ziju-krestania-v-iraku-foto
Občianska vojna v Sýrii, vzostup Islamského štátu, či politický zmätok v krajinách severnej Afriky, v Iraku a v Líbyi, viedli k masovému exodu kresťanov v tejto oblasti. Uviedol to portál Christian Today, ktorý sa odvoláva na štúdiu Pew Research Center.
Tento výskum nie je jediný. Minulý týždeň New York Times napísal článok o kritickej situácii kresťanov na Blízkom východe. Asi tretina zo 600-tisíc sýrskych kresťanov už ušla z oblasti. Vyhnali ich teroristické skupiny ako je an-Nusrá a teraz ISIL.
„Kresťanstvo je pod existenčnou hrozbou,“ zhodnotila situáciu americká kongresmanka a obhajkyňa kresťanov Anna Eshoo.
http://www.aktuality.sk/clanok/300768/populacia-krestanov-na-blizkom-vychode-prudko-klesa-tisice-z-nich-prenasleduju/
Rok 2014 :
Stará sa niekto o to, že ISIS masakruje kresťanov?
Hrôza v Iraku: „Dieťa, ktoré som pokrstil ISIS rozpolila“
http://alianciazanedelu.sk/?p=2101
Ustarostene sa pozera iracka vlada na prichod ISIS - radikalistov.
Iracka republika je moslimska republika, ale viac menej su to shiti.
ISIS su summiti a povazuju shitov za pomylenych, ktori si zasluzia smrt.
Je to pred viac ako 750 rokov historie, kedy naposledy pri Tigrisi vladol KALIF. V r.1258 Mongoli znicili Bagdad, vyhnali dynastiu vladnucich panovnikov Abassidov a znicili Kalifat.Je podivuhodne, ze Dzihadisti ISIS chcu pokracovat a obnovit Kalifat. ISIS totiz hovori o islamskom poriadku, ktory je odlisny od poriadku dvora panovnika posledneho kalifatu. Kalifat bol totiz neikedy centrom kultury, ale aj hriesneho zivota. Kalifovia milovali dobre vino a muzov. O takej moralke sucasny ISIS nechce nic vediet. V Ninive si zalozili svoje mesto a plati tam zakaz pitia alkoholu a fajcenia. A v kalifate ISIS niet miesta pre tych,ktori maju inu vieru.
Prosby sestier dominikanov v Iraku:
Dúfam, že náš nárek zasiahne svet.
http://kanonisky-nd.sk/krestania-v-iraku/d-1042
r.2013 Situacia krestanov a zjavenia pre moslimov
http://www.spolocnostsbm.com/clanky/listy/prenasledovani-krestania-----svedectva-z-iraku.html
r.2011: Anonymný zdroj (z bezpečnostných dôvodov) pre agentúru AsiaNews uviedol, že „útoky proti kresťanom pokračujú a svet mlčí. Na nás – kresťanov v Iraku – akoby padla hlboká noc.“
http://www.krestandnes.cz/article/v-pakistane-a-iraku-boli-zaznamenane-dalsie-pripady-prenasledovania-krestanov/19144.htm
Rok 2011:
Štyria europoslanci navštívili 26 až 29. apríla Irak. Stretli sa s prezidentom Talabáním, s Radou zástupcov a s mnohými ďalšími vysokými politickými predstaviteľmi.
Z rozhovoru:
Spomenuli ste úlohu al-Kájdy v Iraku. Čo sa pre krajinu zmení smrťou Usámu bin Ládina?
Jeho smrť je veľmi dobrou správou pre svet. Bol monštrom a smrť monštra musí byť vítaná. Nenávidím násilie, ale keď máte do činenie s monštrom, je to jediný spôsob: nikdy by ho nebolo možné dostať živého. Jeho smrť je veľkým víťazstvom pre slobodu a demokraciu i slobodne zmýšľajúcich ľudí.
Ale veľa sa ňou toho nezmení. Al-Kájda je veľmi aktívna nielen v Bagdade, ale aj v iných irackých mestách. Je to ako, keď odseknete hlavu vodnému šarkanovi: vždy keď odseknete jednu, narastú mu ďalšie štyri
......Osobný zástupca Generálneho tajomníka OSN v Bagdade ma požiadal, aby som prehovoril s parížskym vedením mudžahedínov,
Zdroj: http://www.europarl.europa.eu/news/sk/news-room/content/20110429STO18375/html/Poslanec-Stevenson-Bezpečnostná-situácia-v-Iraku-zostáva-mimoriadne-chúlostivá
Roky 2003-2010:
O co islo prezidentovi Bushovi v Iraku? To tu nevysvetlime.
V politickej retorike USA je bezne pouzivat moralizujuce pojmy. Tak napriklad bol pocas II.svetovej vojny pouzivany pojem pre Nemecko, Taliansko a Japonsko ako velmoc . Pocas studenej vojny oznacoval prezident Reagan ZSSR ako Risu zla.A pre Irak pouzil US prezident Bush pouzival vyraz Krajina zla.
Tretia vojna v Perzskom zálive bol konflikt v blízko-východnej krajine Irak medzi irackou armádou a medzinárodnou koalíciou „ochotných“, ktorú viedli Spojené štáty a Spojené kráľovstvo.
Koalicia tych, ktori mali dobru volu???: Na jar 2003 podporovali invaziu USA do Iraku. Zacala sa tretia vojna na uzemi pri Golsfkom zalive.Bolo to vojenske napadnutie Iraku vojskami USA proti voli irackeho ludu. Tuto vojnu USA zdovodnilo tym, ze v Iraku existuje riziko pre valstnictvo zbrani hromadneho nicenia.
20.marca 2003 zacala a znamenala pad rezimu Hussajna.1.5. 2003 vyhlasil prezident Bush, ze vlada Hussajna je ukoncena.
Sadam Hussajn v rukach americkych posadok.
Vznikla nova IRACKA REPUBLIKA: V r.2009 odisli americki vojaci z Bagdadu a do roku 2012 aj z inych miest.
Hlavné bojové operácie ukončené:
- Dobytie Iraku koaličnými silami
- Zvrhnutie a poprava Saddáma Husajna
- Zvolenie novej irackej vlády
- Pokračujúce útoky povstaleckých skupín a teroristov
- Občianska vojna medzi šiitmi a sunnutmi
- Humanitárna kríza
- Zmluva SOFA
Slovensko vyslalo najprv chemickú jednotku Kuvajtu, ktorú neskôr nahradila ženijná jednotka pôsobiaca priamo v Iraku. Jej cieľom bolo plniť humanitárne poslanie, likvidovať míny a iné nástražné systémy, ktoré sa na územie Iraku dostali za posledných dvadsať rokov.
Po vojne došlo k výraznému zosilneniu antiamerikanizmu po celom svete, najviac na Blízkom východe.
Verejná mienka v USA sa postupne s narastajúcim odporom rebelov odkláňala od toho, či prezident Bush zvláda situáciu v Iraku.
Ďalšie vyšetrovania po vojne ukázali, že Saddám Hussajn nevlastnil ZHN, ktoré by mohli ohroziť USA. Medzi závermi však boli aj údaje o tom, že Husajnova vláda sa aktívne snažila získať technológie, ktoré by umožnili Iraku produkovať ZHN hneď po uvoľnení sankcií OSN. Medzi závery patrilo aj to, že Saddám mal k dispozícii aj strely s väčším doletom ako povoľovali sankcie.
Bush neskôr bránil svoje rozhodnutie ísť do vojny tvrdením: „Svet je dnes bezpečnejší.“ Vznikli aj ďalšie otázky – najmä, či informácie pochádzajúce od tajných služieb spred vojny neboli zaujaté alebo upravované, keďže ZHN sa po vojne nenašli. Podľa oficiálneho vyšetrovania vedeného v USA vláda nezasahovala do činnosti tajnej služby. K rovnakému záveru dospela aj komisia v Spojenom kráľovstve. Niektorí analytici hodnotia toto zlyhanie ako prehnanú snahu tajných služieb po tom, čo nedokázali zabrániť útokom z 11. septembra 2001. Medzi ďalšie otázky patrili vzťahy s Európou, úloha a funkcie OSN, a vplyv vojny na okolité krajiny: Irán, Sýriu, Libanon a Turecko.
Pred začiatkom vojny sa na Slovensku uskutočnilo niekoľko protivojnových pochodov, ktorých rozsah však bol neporovnateľný s inými v európskych metropolách. Na protivojnových pochodoch sa zvyčajne zúčastnilo pár desiatok až stoviek ľudí. Podľa prieskumov verejnej mienky slovenská verejnosť vojnu odmietala: výrazná väčšina populácie ju považovala za nesprávnu
--------------------------------------------
Anfang des 20. Jahrhunderts kam es in Syrien und im Irak mehrfach zu Kontroversen über die historische Beurteilung der Umayyaden.
Die Umayyaden (arabisch بنو أمية banū Umayya oder الأمويون, DMG al-Umawiyyūn) – auch Omayyaden, Omajjaden, Omaijaden, Omajaden – waren ein Familienklan des arabischen Stammes der Quraisch aus Mekka, dem Stamm, dem auch der Religionsgründer Mohammed entstammte. Angehörige der Familie herrschten von 661 bis 750 n. Chr. als Kalifen von Damaskus aus über das damals noch junge islamische Imperium (siehe auch Liste der Kalifen) und begründeten damit die erste dynastische Herrscherfolge der islamischen Geschichte (siehe Zeittafel islamischer Dynastien).
Zu Beginn des 7. Jahrhunderts n. Chr. waren die Nachkommen Umayyas eine der einflussreichsten Familien Mekkas. In dieser Zeit begann Mohammed damit, seine neue Religion in der Stadt zu verkünden
Unter der Regierung der Umayyaden wurden die Grenzen des Reiches im Osten bis zum Indus und im Westen bis zur Iberischen Halbinsel vorgeschoben.
Nach ihrer Vertreibung aus dem Maschrek durch die Abbasiden gründeten sie 756 in al-Andalus das Emirat von Córdoba, wo sie bis 1031 herrschten, seit 929 auch wieder mit dem Titel eines Kalifen.
Geografisch bezeichnet der Maschrek, Maschrik oder Maschriq (arabisch المشرق, DMG al-Mašriq ‚Orient‘) seit der arabisch-islamischen Expansion im 7. Jahrhundert ein Gebiet im Nahen Osten. Politisch ist der Maschrek nicht genau definiert, doch im Allgemeinen werden damit die Länder mit arabischsprachiger Mehrheit östlich von Libyen und nördlich von Saudi-Arabien bezeichnet, im Einzelnen die Staaten Ägypten, Palästina, Israel, Jordanien, Libanon, Syrien und Irak.
Das Gegenstück zum Maschrek ist der Maghreb (المغرب al-maghrib, DMG al-maġrib ‚der Westen‘, abgeleitet vom Verb gharaba / غرب / ġaraba / „weggehen, untergehen (Sonne)“
Das Wort ist aus dem arabischen Verb scharaka / شرق / šaraqa / „aufgehen(die Sonne); leuchten“ abgeleitet, entsprechend ist der arabische Begriff Maschrek / المشرق / al-mašriq ein Nomen loci, d. h. wo die Sonne aufgeht; der Osten. Somit ist das Wort das Gegenstück zu Maghreb المغرب / al-maġrib / „wo die Sonne untergeht; der Westen“. Beide geographischen Termini stammen aus der Zeit der frühen islamischen Eroberungen ab dem 7. Jahrhundert.[1]
---------------------------------
- Dobytie Iraku koaličnými silami
- Zvrhnutie a poprava Saddáma Husajna
- Zvolenie novej irackej vlády
- Pokračujúce útoky povstaleckých skupín a teroristov
- Občianska vojna medzi šiitmi a sunnutmi
- Humanitárna kríza
- Zmluva SOF